Welcome to George Town, Grand Cayman

Autor: Janka Kašová | 29.5.2012 o 14:14 | (upravené 29.5.2012 o 18:54) Karma článku: 12,13 | Prečítané:  2790x

Po strastiplnej ceste dorazila naša trojčlenná rodina a dvanásť kusov batožiny na Veľký Kajman. Teda velký.... 250 km2. To je tak zo Zvolena do Lučenca a od Dolných Fafákov po Oremov Laz. Ale sme tu. Vedela som, že je tu teplo a vlhko, ale toto som fakt nečakala. Len aby ste mali predstavu, do veľkého igelitového vreca nalejte na spodok za vedro vody, vlezte dnu, zaviažte pod krkom a zotrvajte na priamom obedňajšom slnku tak hodinku – dve. Ak to prežijete, prosím pokračujte v čítaní. :)

 

Pomaličky, pomaly, aby ste sa nám nespotili

Na letisku mám pocit, že spomaľuje čas. Všetci sú neuveriteľne milí a všetko táááák trvá. Preclíme naše dve fľašky alkoholu a zmeníme sa na rezidentov. Vonku na nás čaká Tully, Maťkov nový šéf. Vraj bude náš BUDDY, neviem presne čo to znamená, ale kedže Tully je veľký fešák, nedbám. Som síce unavená a vidím len jedným okom, ale na požičanom aute mi niečo nesedí. Jazdí sa tu vľavo... a volant máme tiež vľavo? Buddy - Tully vysvetľuje, že skoro všetko sú to autá z Ameriky, lebo tie sú lacné a amíci veľa vedia, ale preložiť volant nedokážu. Podľa mňa je len otázka času, kedy preto vstúpia (lebo oni nikdy nikoho nenapadnú, oni len vstupujú) do Británie a vyplieskajú ich po hlavách, že jazdia naopak. Maťkovi sa podarí došoférovať až do hotela a na moju veľkú úľavu, hneď dostaneme kľúče od izby. Tá je samozrejme na treťom poschodí v baráku bez výťahu. Tullymu sa zaleskne v oku slza, keď sa pozrie na naše kufriská, ale statočne šliape do schodov a na pleciach nesie celú váhu môjho šatníka. Ubytovanie je super, malá obývačka, kuchynka, kúpelnička a veliká posteľ. To je naše útočisko po precestovanom dni.

Dobré ráno, new residents...

Ráno bežíme na raňajky s karibským vetrom opreteky. V takom peknom komplexe na nás musia čakať tri rady husto naložených stolov. Alebo nemusia? Na barovom pulte je len praženica, jogurt, hustá hnedo – šedá kaša neznámeho pôvodu, muffin veľkosti slepačieho vajca a biely bábovkový chlieb. Dvakrát som to obišla okolo a raz aj z vonku, ale žiadnu šunku, syry, nátierky a ani zeleninu som nenašla. Tak si zo všetkého kopcom ponakladám a furt mám na tanieri voľné miesto. Aký kontinent – také kontinentálne raňajky J.

Keď sme všetko pojedli (pre ostatných sto hostí ostala len tá divná kašovitá hmota), vybrali sme sa hľadať more. Keďže náš Oskar cíti vodu  na kilometre, alebo v tomto svete na míle, kráča vpredu. A našiel. Napísať, že je to úžasné by bolo asi klišé, ale nič iné ma nenapadá. Biely piesok, čistá, tyrkysová voda, teplý vietor, čo necháva jemnú, slanú chuť na perách. Zatvorím oči a zhlboka sa nadýchnem. No len čo ich otvorím romantika je preč. Oskar to nevydržal a so šťastným pokrikom hodil veľkého papuliaka rovno do vĺn. Komplet oblečený na slávnostné raňajky. A tak utekám na izbu hodiť sa do plaviek, pobaliť veci na pláž a je mi úplne jasné, že celý doobedňajší program sa ruší, lebo niet tej sily, čo by naše dieťa odtiahla od mora a piesku.

Od piesku vraj lepšie trávi...

Oskar to bude vedieť, už ho zjedol za dve vedierka. Ja som sa zase nachlípala vody, keď som chcela ladne vbehnúť medzi vlnky ako Ariela – morská panna a nevšimla som si podmytý zráz. Teraz ležím na bruchu vo vode po kolená a vyzerám ako vyhrievajúci sa vorvaň. Hlavne udržať dekórum a tváriť sa, že takto som to chcela. Ale ešte jeden japonský turista otočí foťák mojím smerom a zaútočím... len čo sa nejako vyhrabem z tejto plytčiny. Po dvoch hodinách radosti na pláži ženiem mojich chlapov späť na hotel. S miestnym slnkom musíme opatrne a s rešpektom.

Všetko je tu inak

Nikdy som nebola mimo Európy. Myslela som si, že celý svet je rovnaký. Že všade sú len veci, čo poznám, len sa inak volajú a trošku inak vyzerajú. Ale tu, na tomto ostrove je všetko inak. Iný vzduch, iná voda, iná zem. Obrovské palmy, divné stromy, kríky  a kvety, ktorých mená netuším. Vzduchom lietajú vtáčiky, ktoré sa nepodobajú na nič, čo brázdi dobročskú oblohu. Na chodníku sedí leguán, na akého by bol pyšný nejeden chovprodukt. Po ceste beží krab a dopravná značka prikazuje spomaliť a dať prednosť korytnačkám. A všade sú sliepky. Áno, sliepky. A kohúty a kuriatka. Najskôr som myslela, že ušli nejakému domorodému farmárovi, ale nie. Oni tu žijú nadivoko! Pri ceste – sliepka, v strede kruhového objazdu – sliepka, na parkovisku – sliepka, v pasáži medzi butikmi – sliepka a dokonca v predzáhradke luxusnej vily – sliepka. No proste sliepka, kam sa pozriete. Ovládli cely ostrov. Mam také tušenie, že vajcia budú základ pre tunajšie raňajky.


V pokračovaní sa dočítate ako sme nakupovali, ako parkujú bohatí a ako spoznávam ostrov zo sedadla vpravo, kde sa jazdí vľavo....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?