Na ostrove nám začala sezóna – hurikánová

Autor: Janka Kašová | 3.6.2012 o 5:59 | (upravené 3.6.2012 o 6:08) Karma článku: 11,23 | Prečítané:  2457x

Moje blogy by vás mali v prvom rade pobaviť, ale chce sem písať aj zaujímavosti o tomto úžasnom ostrove. Viem, že všetky informácie si môžete prečítať aj sami. Ale popravde – prečo by ste to robili, keď ja to pre vás rada urobím a vy si prečítajte výcuc J. Dnes to bude o športe, o návšteve lekára a o tom, čo ma desí najviac: o hurikáne....

Nový život smelo začni...

A začínam od seba. Hneď ráno nahodím športový outfit a odchádzam z hotela na pláž. Urobím pozdrav slnku – v mojom prípade rázne zamávam rukou, lebo ten jogínsky neviem, odložím si šľapky, fľašu s vodou, a pripravím sa na behanie po piesku. Mám takú víziu, ako ladne bežím bosá po mokrom piesku, vlnky mi špliechajú okolo členkov a s vetríkom vo vlasoch zhadzujem prebytočné kilá. Pláž je vraj dlhá šesť kilometrov. Na začiatok si dám tak jeden – dva. Široký úsmev a rozbieham sa.... ale čo je toto? Do mokrého piesku za zabáram do pol lýtka a každé vytiahnutie nohy je zápas. Tie blbé vlny mi podrážajú kolená a ten hnusný vietor mi plieska spotené vlasy do očí. Dobehnem k najbližšej palme (asi 25 metrov). Chytá ma dýchavičnosť a obchádzajú mdloby. Som taká červená v tvári ako plavky Miča Bjukenena z Baywatchu. Tak takto by to nešlo. Asi zatiaľ zostanem na tej vajcovej diéte, so športom ešte trošku počkám...

Pri mori je pekne, pri mori je zdravo, len či jedna angína nebude zas málo....

Oskarko sa mi zdá celý nesvoj. Prvý varovný signál, že niečo nie je v poriadku je, že odmieta ísť do mora a pýta sa domov. Na izbe mu nameráme teplotu 38, 5. Rýchlo sirupček a ochladiť. Najskôr sme si mysleli, že sme ho prehriali, keďže behal po pláži v neopréne, ale večer sa začína sťažovať, že ho bolia ústočká a že ho pichá cumlík. Skoro celú noc ho prenosíme na rukách. Maťko ráno zavolá Tullymu – Buddymu, že kam máme ísť. Keďže oni majú tri deti, dá nám číslo na svojho doktora. Ten nám povie, nech hneď prídeme, že nás čaká. Súkromnú kliniku si prezerám skôr, ako by som chcela. Všetci sú tam veľmi ochotní a každý malého hladká a upokojuje. Dr. Robertson je Angličan a robí pediatra už 15 rokov. Prezrie Oskarka a zistí, že má angínu. Predpíše lieky, sprej do hrdielka a na otázku, či je to z klímy, vody alebo stravy nám povie, že nie, že je to proste len „bad luck“. Keď sa ho pýtam, či si to má drobec vyležať, len sa zasmeje a povie, že nie, že máme robiť to, čo si Oskarko povie. Keď sa chce kúpať v mori, ísť na prechádzku alebo si pospať, tak to máme urobiť, lebo vraj dieťa vie najlepšie, čo mu pomôže. Sestrička nám povie, kde je lekáreň a hneď tam emailom pošle náš predpis na lieky. Vraj aby to mali pripravené, keď tam prídeme. Keďže ešte nemáme miestne poistenie, zaplatíme okolo 200 dolárov, no pomer kvalita a cena sa nám nezdá až taký prehnaný, len aby bolo môjmu chlapčekovi lepšie.

Čo sa dozviem z brožúrky....

Keďže Oskiš je celý oťapený, väčšinu času trávime na izbe. Pozeráme krtka, dve časti stále dookola. Pri každom „jé, hele“ sa mi vyhodí malá vyrážka. Ale Oskišovi sa to páči a robiť to, čo sa mu páči, máme teraz na lekársky predpis. No konečne mám čas začítať sa do príručky The Resident 2012. Majú ju tu všade. V každom jednom stojane. Ja mam tú svoju od Mercedes aj s cennými poznámkami. Vraj si ju mám pozorne prečítať a mať ju stále po ruke, lebo vraj je to niečo ako Biblia pre prisťahovalcov. Mam v pláne napísať pre vás osobitný blog o histórii a kultúre tohto krásneho ostrova, len čo ho trošku lepšie spoznám. A ďalší o všetkých jeho častiach, keď ich pochodím. Ale teraz budem písať o pre mňa najdesivejšej téme: Hurikán.

Keď fúka vetrík a padá dáždik ....

Hurikán je názov tropického cyklónu v Karibskom mori – tak znie poučka. Je to tiež slovo, ktorým karibskí indiáni označujú „zlého ducha a veľký vietor“. Ten veľký vietor môže dosiahnuť od 120 po 250 km/h – podľa toho, o ktorú kategóriu sa jedná . Hurikánová sezóna sa začala včera – 1. júna a končí 30-teho novembra. Ako keby som nemala dosť starostí. Teraz ma bude desiť aj toto. No dobré (veľmi relatívny pojem) je, že hurikány sa dajú predpovedať, a to niekoľko dní vopred. Takže máte čas buď zabezpečiť váš byt či dom, alebo sa rýchlo pobaliť a skryť sa do krytu. Najskôr som myslela, že je to len také strašenie nových prisťahovalcov, ale oni to tu myslia vážne. Protihurikánové kryty sú na každom rohu. Všetky okná tu majú špeciálne žalúzie a v obchodoch nájdete celé sety vecí, ktoré sú nevyhnutné na prežitie. Dokonca vám ich každý rok vymenia za nové - za malý poplatok.

Mercedes mi povedala, že táto časť príručky je veľmi dôležitá a môže nám zachrániť život. A čo sa tam píše? No napríklad: ako zabezpečiť byt pred prívalovou vlnou, kam zaparkovať auto, že máte upchať wc a všetky umývadlá, odpratať všetko spred okien a pripraviť sa na to, že elektrika nemusí fungovať aj niekoľko týždňov. Tiež byť pripravení na to, že sa k vám nikto nedostane niekoľko dní a tak, ak „potrebujete“ rodiť, alebo vás obchádza infarkt, je lepšie ísť do krytu, kde je zdravotnícka pomoc. Ja celkom vážne rozmýšľam nad tým, že by som sa do konca novembra do nejakého krytu nasťahovala. A samozrejme potrebujete mať doma kopec konzervovaného jedla (mamííí, pošli mi za kontajner Májky), strašne veľa vody, baterku a rádio, aby ste mali aspoň nejaké spojenie so svetom. Vždy, keď sa pýtam na to, aké zlé to môže byť, ľudia mi hovoria o Ivanovi (keď hurikán dosiahne vyšší stupeň, dostane meno) A Ivan bol veľmi zlý, dosiahol kategóriu 4. Ostrov zasiahol v septembri 2004 a narobil veľké škody. Ostrov bol bez vody a elektriny vyše 8 týždňov. Odvtedy sa dbá na prevenciu a všetci obyvatelia ostrova sa na hurikánovú sezónu poctivo pripravujú. Tak sa budem aj ja. Kúpim si celú sadu bateriek a zopár rádií a dvesto litrov vody a za jednu celú izbu jedla. No nesmejte sa mi... fakt mám nakakané až za ušami. A ozaj, pre túto sezónu je v zozname mien určených pre hurikány aj Oskar (môj syn) a Valéria (moja mamča a sestra), tak verím, že to bude tichá bezveterná sezóna.

Ale keby niečo, nahláste nás na Ministerstve zahraničných vecí prosím, nech po nás potom pošlú lietadlo, prezidentský špeciál, môžu aj s prezidentom. Toho im tu potom necháme, aby vedeli, že na svete sú aj väčšie katastrofy ako nejaká točivá búrka J.

No a nakoniec...

Večer na pláži je očarujúci. Mám chvíľku osobného voľna, tak tu len sedím a kochám sa. Slnko pomaly zapadá za obzor a obloha sa farbí do oranžova. Farby tunajšieho mora sú asi všetky odtiene tyrkysovej. Po teplom bielom piesku behajú malé biele kraby. Chcela by som vedieť ako sa cítili prví námorníci, čo vkročili na tento ostrov. Vtedy, keď tu ešte nestáli hotely a palmy neboli vysadené v rade. Keď ich vítal len spev vtákov a vyhrievajúci sa leguán. Čie prvé stopy omylo teplé more. Ktovie, či videli vo svojom živote krajšie miesto, lebo ja nie. Ja sa neviem nabažiť tejto krásy. A to som vraj ešte nebola na najkrajších miestach ostrova... a to za tú trochu rizika stojí, nie?

 

Nabudúce o tom, ako sme našli byt mojich snov, navštívili korytnačiu farmu a fotili leguány...

Len pre poriadok: hurikánové informácie som čerpala z príručky New Resident 2012, z oficiálnych stránok kajmanskej vlády a obrázok je z Wikipedie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?