Ako si tu žijú delfíny a prečo mám opálený najmä zadok...

Autor: Janka Kašová | 2.8.2012 o 5:14 | (upravené 2.8.2012 o 5:36) Karma článku: 10,63 | Prečítané:  2755x

Je načase priblížiť vám tunajší vodný a podvodný svet. Rada by som napísala, že najlepšie na koniec, ale dúfam, že ešte nekončím :)... no nemôžem dlhšie čakať. Na kajmanoch toho nepotrebujete veľa, stačí pár tričiek, nejaké sukne alebo gate, štvoro plaviek, aby stihli uschnúť a nejaké flip-flopky, z ktorých sa dobre vytriasa piesok. No kto sa sem vyberie bez kvalitného šnorchľa, okuliarov a plutiev, môže ľutovať, lebo polovica krásy tohto ostrova sa ukrýva pod hladinou. Našťastie na svete je len málo vecí, ktoré by nevyliečil delfíni bozk.

 

„I love Dolphin cove – the good one, not the bad one...“

Hlása nálepka na nárazníku auta, ktoré sme išli pozrieť predtým, ako nám božská Heather predala to svoje. Kým sa Maťko vozí, prezerá a skúša športovú čiernu Mazdu – ktorá už od pohľadu nemá s rodinným autom  nič spoločné – vypytujem sa majiteľky, čo má tá nálepka znamenať. Ochotne mi vysvetľuje, že na ostrove sú dve delfináriá. Jedno, kde je ona manažérka a delfíny plávajú v mori, to je „the good one“, a potom druhé, kde sú vtesnané do bazénov, a to je samozrejme „the bad one“. A keďže som jej evidentne sympatická (alebo Maťko?), ponúkne mi, že keď sa tam budeme chcieť ísť pozrieť, máme jej zavolať a ona nám urobí dobrú cenu. Ja len dúfam, že jej skvelú ponuku nezmarí to, že som môjmu drahému kúpu jej auta zatrhla, len čo sa za ňou zavreli dvere...

Dohodli sme sa, že tam pôjdeme s niektorou z našich návštev. Prvýkrát sme tam boli s našou prvou návštevníčkou Alenkou, ale z toho som veľa nemala, lebo som vkuse naháňala Oskiša a popritom cvakala foťákom. Akurát mi Alenka stihla v aute cestou domov porozprávať, čo sa dozvedela a že to bolo super. Druhýkrát som drahé dieťa nechala doma s Maťkom a vyrazila s Miškom a Jankom – mojimi bratrancami. Síce som zase robila fotografa, ale tentokrát som dávala lepší pozor na výklad a pozornejšie som si to tam obzrela.

Fakty o delfínej zátoke

V tomto prípade je zátoka naozaj zátoka. Je to kus mora oddelený kameňmi a pletivom, aby delfíny nemohli von a nič veľké z mora nemohlo dnu. Pletivo aj kamene trčia asi len meter nad vodou, a tak sa zdesene pýtam prvej kompetentnej osoby, či si to všimli a či im to delfíny nepreskakujú. Dozvedela som sa, že si to všimli a že delfíny to samozrejme preskočiť môžu, ale nechcú. Viac mi nepovedala. Jasné, podľa mňa im pristrihli plutvy alebo čo. Veď kto by žil v ohrade, keď môže voľne plávať v mori. Tunajších šesť delfínov je evidentne iného názoru. Dostanú najesť, pozornosti koľko len chcú, pomojkajú ich, a tak kam by chodili.

Tieto delfíny pochádzajú z Jamajky. Všetky sa narodili a vyrástli v zajatí, okrem Sallyho. Toho našli na jamajskej pláži dohryzeného od žraloka. Dali ho dokopy a za odmenu, že to prežil, ho poslali na Kajmany. Tu majú svoj veľký prírodný bazén, potom ešte jeden menší, kde oddychujú, kým ich kamaráti robia šou pre turistov, a ešte aj vlastný kryt pred hurikánom. Je to veľká uzavretá budova, v ktorej je vodná nádrž a kopa žrádla. V prípade nebezpečenstva ich pekne povyberajú z mora a v popruhoch vystlaných kožušinou – aby sa im nepoškodila veľmi jemná pokožka - ich poprenášajú do bazéna. Tu si ich hýčkajú a chovajú, kým zase nie je všetko v poriadku.

Každý z delfínov má svojho vlastného trénera a asistenta. Reagujú na znakovú reč a „psiu“ píšťalku. Tréner si so svojim delfínom precvičuje svoj program každý deň, jednak preto, aby to nezabudol, a potom aj preto, aby sa nenudil. Ako sme sa dozvedeli, sú vyspelé asi ako môj Oskar a zo všetkého najradšej majú, keď sa im niekto venuje. Za každý vydarený trik dostanú rybku alebo napiť rybacej vody. V budove, kde je pre nich uložené jedlo, sa na veľkú tabuľu zapisuje, koľko kto dostal jesť, aby ich náhodou neprekŕmili. Je zábavné ich sledovať. Počkajú na pokyn, rýchlo urobia svoj trik, pozrú sa či ich všetci videli a rýchlosťou blesku plávajú pre odmenu a pohladkanie od trénera. No ako môj Oskar :)...

Delfínie menu

V ponuke nájdete tri druhy programov, ktorých sa môžete zúčastniť. Prvý program je o spoznávaní a hladkaní. Toto je veľmi obľúbené medzi rodičmi s malými deťmi. Len stojíte  v skupinke a híkate zakaždým, keď delfín urobí svoj trik. Môžete ho pohladkať po bruchu a na koniec dostanete pusu. V druhom programe máte okrem hladkania a bozkávania aj plávanie. Chytíte delfína za plutvy a on vás povozí. Tretí program je plávanie s dvoma delfínmi. Vychytávkou je, že si ľahnete na vodu, tí dvaja fešáci vás podplávajú, každý z nich sa zaprie o jedno vaše chodidlo a tlačia vás dopredu. Keď sa vám podarí udržať vzpriamené telo, trčíte z vody skoro celým telom a vyzeráte ako Leo v Titaniku. Je to fakt pôsobivé. Nakoniec ešte pár skokov a povinná tlieskačka... akurát, že najviac zo všetkých tlieska delfín.

Je fakt úžasné sledovať, ako sa tak krásne stvorenia predvádzajú a tešia z ľudskej pozornosti. Delfinárií na svete je veľa, ale podobný zážitok ako plávanie s delfínom ponúka len máloktoré. Keď sa na to celé pozeráte, máte pocit, že je to najkrajšie a najprítulnejšie zviera na svete. Ale nie je. Ostrovom sa práve šíri veľmi dôrazné upozornenie, že popri pobreží pláva divoký delfín, ktorý vyhľadáva ľudí, ale nespráva sa veľmi priateľsky. Preto pobrežná stráž žiada a varuje, aby sme sa k nemu nepribližovali, ale radšej rýchlo plávali do bezpečia. Keď sme boli s chalanmi pozrieť raje, mali sme to šťastie, že tam tento delfín doplával. Bol krásny a bol veľmi blízko. Sprevádzala ho však hliadka na lodi a zakaždým, keď sa k nemu nejaký dobrodruh priblížil, spustili výstražnú sirénu. A asi oprávnene. Málokto totiž vie, že delfín ako jedno z mála zvierat zabíja aj pre potešenie.

Čo sa skrýva pod hladinou?

Neuveriteľné veci. Zakaždým sa mi podarí objaviť niečo nové. Na začiatku som sa strašne bála plávať ďalej ako dvadsať metrov od brehu. Nemala som predstavu, čo sa tam ukrýva. Veľmi som si neverila a keďže som nemala svojho buddyho – parťáka na podvodné aktivity, motala som sa len okolo nôh splašených turistov a dudrala si popod nos. Potom sa stali dve prelomové veci. Kúpila som si ružové plutvy od dvoch mužných amerických lesbičiek a prišli chalani, ktorí sú skvelí plavci. A tak som objavila úplne nový svet.

Jedna veľká pláž – veľa malých svetov

Seven Miles Beach je dlhá okolo šesť kilometrov. Asi jej dal meno nejaký chlap, ktorý, ako asi každý chlap, rád preháňal :). Je to dlhý kus pobrežia s bielym pieskom, obmývaným tyrkysovým morom. Je úplne jedno, na koľkom metri alebo kilometri ste, stále je dokonale krásna. To, čo je zakaždým iné sa skrýva pod hladinou asi 100 metrov od brehu. Pri hoteli Marriott nájdete plávať veľké raje. Pri guvernérovej vile obdivujete krásne koraly, ktoré vyzerajú ako ľudský mozog. Na Public Beach na vás čaká korytnačka, ktorá sa bude s vami hrať na nahánačku. Na Tiki Beach si musíte dávať veľký pozor. Hneď pri brehu je korálový útes končiaci len desať centimetrov pod hladinou. Keď nájdete to správne miesto a podarí sa vám ponad neho preplávať bez toho, aby ste si porezali nejakú končatinu o ostré hrany, nájdete tam farebný svet plný rýb a morských príšer. No a pri hoteli Ritz – Carlton nežije nič. Môžete tu plávať dopredu, dozadu, doprava aj doľava, až na pár zvedavých zatúlaných rybičiek fakt nič. V podvodnom svete totiž slávne meno nezaváži.

A tak som plávala v húfe modrých fosforeskujúcich rybiek, opatrne sa vznášala nad morskými ježkami s neuveriteľne dlhými pichliačmi. Videla som, ako sa miestni chlapci pokúšajú uloviť veľkého homára. Ploská biela ryba ma drzo uhryzla do palca na nohe. Vrhala som tieň na bodkovanú raju. Videla som celé záhrady farebných koralov. Pokúšala som sa vydesiť nafukovaciu rybku, aby sa nafúkla. Objavila som celý nový svet, ku ktorému sa môžem kedykoľvek priblížiť. A malé dieťa vo mne, túžiace po dobrodružstve, skáče radosťou, lebo je tu toľko miest, kam sa môžem pozrieť a toľko rybiek a koralov, ktoré ešte môžem objaviť, že neviem, či mi na to bude niekoľkoročný pobyt na ostrove stačiť. A že mám ohorený, červený zadok ako opica? No a čo, na ňom budem sedieť keď sa vrátim späť domov.

 

Fotky z Doplhin Cove môžete nájsť tu: http://www.facebook.com/media/set/?set=a.267412113373702.59882.258298014285112&type=1

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?