Pod maskou je najväčšia tma

Autor: Janka Kašová | 23.11.2012 o 6:00 | Karma článku: 10,91 | Prečítané:  2606x

Chlap v smiešnom obleku klauna objíma mladú sestričku. Zo skromnej rovnošaty jej vytŕča toľko tela, že keby sa sklonila k trpiacemu pacientovi, isto by si myslel, že je už v raji. Hneď vedľa jeden zo Supermanov vysvetľuje niečo Batmanovi. Do dverí vchádzajú ďalšie morské panny, Drakula a skupinka ľudí, čo vyzerá pár týždňov po smrti. Stojím pri bare a vo svojich „civilných“ šatách sa cítim ako outsider. Mala som si dať na oči aspoň škrabošku alebo čarodejnícky klobúk, alebo som sa mala celá zmeniť na predstaviteľku nejakej profesie, čo v chlapoch vzbudzuje hriešne myšlienky. Ale nie. Ja som si obliekla svoje najlepšie šaty a hrdo sa tvárila, že Halloween sa ma netýka.

 

Halloweensky ošiaľ

Jedna z mamičiek mi vysvetľovala, že keď ona bola mladá, na tento sviatok sa nosili strašidelné masky a odháňali zlí duchovia. Dnes je to vraj len o sexe. Opýtala som sa jej, aký má pripravený kostým. Povedala, že tento rok bude roztlieskavačka a sprisahanecky na mňa žmurkla. No teda. Ďalšia panička v krátkej sukni a s mašľou vo vlasoch. Halloween sa blížil a panika vrcholila. Dokonca aj pri fontánkach to medzi mamičkami len tak vrelo. Jedna pred druhou sa vychvaľovali, za čo sa prezlečú a ako k tomu doladia deti a manžela. Nechápavo na mňa pozerali, keď som sa im snažila vysvetliť, že mňa tento blázinec necháva chladnou a kostým som mala na sebe naposledy na základnej škole. Aj to som chcela byť predavačka kvetín, no namiesto toho som vyzerala ako zmaľovaná thajská prostitútka v maminých šatách so starkého slameným klobúkom na hlave. Vyhrala som dokonca druhú cenu, a tak sa musím opäť zamyslieť, ako hrozne museli vyzerať tie ostatné deti.

Mamičky nechápavo krútia hlavami. „Vieš aké možnosti ti poskytne taká maska?“, šepká mi do ucha jedna z Kanaďaniek, o ktorej som si doteraz myslela, že vrchol jej života bolo dokončenie 200-stranového albumu o živote jej syna. Chlapček má mimochodom tri mesiace :). „Niečo ukryje noc, niečo škraboška. Hoď na seba niečo sexy. Pôjdeme na party.“, povie a vtlačí mi do ruky nejakú pozvánku. Tak teda dobre. Nedá sa cikať proti vetru. Vyberiem sa teda do najbližšej požičovne kostýmov.

Veľká miestnosť je plná ľudí. Na stenách sú vešiaky a na nich visia stovky kostýmov. Od seriózne vyzerajúceho kráľa po tri kúsky látky, čo ledva zakryjú „dvere do kuchyne“. „Aj tak tu nič nebude na takú veľkú ženu“, pomyslím si v duchu. Ale to už ku mne beží predavačka s mačacími uškami a namaľovanými fúzami. Núka mi pomoc a popritom si ma znalecky obzerá. Pýtam sa jej, či má moju veľkosť, pripravená na zamietavú odpoveď. Naradostene vykríkne a už ma ťahá k vešiakom na zadnej stene. „Vyskúšajte si tieto. Kostým si vždy kupujte menší, nech vám pekne obtiahne krivky. Nesmie to na Vás visieť.“, a už mi podáva šaty nejakej americkej komixovej ženy. Ty si sa asi zbláznila! Silne pochybujem, že toto je komix pre deti. A ako to myslí s tým obtiahnutím kriviek? Mal by jej niekto vysvetliť, aký je rozdiel medzi obtiahnutou krivkou a trčiacou faldou. Vtom sa otvoria dvere kabínky a z nich sa súka žena vo veku mojej mamy a váhou nášho prvého auta, v kostýme mačacej ženy. Ten pohľad sa mi vypáli hlboko do šedej kôry. Ešte veľa rokov sa budem spotená strhávať zo sna.

Tak pri tomto sú moje faldy fakt krivkami. Pozriem ešte raz na kostým superhrdinky, zoberiem si k tomu jednu servírku v Jamajskom bordeli, upratovačku vojenských kasární a pirátku, ktorá by sa na pirátskej lodi nedožila rána. A hurá do kabínky. Na moje veľké prekvapenie mi tie šaty sedia. Ani som nevedela, ako vysoko sa dajú vytlačiť prsia a že pirátska sukňa je len taký širší opasok. Klamala by som, keby som tvrdila, že som si to v tej kabínke neužila. Ale potom som sa pozrela na ceny, ktoré sa pohybovali okolo sto dolárov a prirátala k tomu svoj vek, jedno dieťa a seriózneho manžela, a vyšlo mi z toho, že tento rok pôjdem za Janku, slovenské dievča z dediny.

Po zombíkoch piráti

Dva týždne po haloweenskej paráde pomaly prechádzam mestom, aby som náhodou nezrazila niektorého z turistov, keď zbadám na prechode piráta. Šatka na hlave, prekryté oko, biela košeľa, voľné čierne gate, šerpa a dlhá brokátová vesta. Tak tento musel byť na inej párty, keď ho more vypľulo až teraz. No na moje prekvapenie ide za ním ďalší. A na chodníku stoja hneď dvaja a koketujú s mladou turistkou, čo sa tvári šťastne ako na Vianoce. Nedá mi to, stiahnem okienko a pýtam sa jednookého: „Odkiaľ idete chlapci?“ „Z lode, my lady.“, odpovie a kývne hlavou k veľkej čiernej plachetnici, čo sa hojdá v prístave. „Začal sa pirátsky týždeň.“

Tak to veru začal, a vo veľkom štýle. Naštudujem doma program a hneď ten večer bežíme do mesta na súťaž škôl v hraní na hrncoch. Dobre, nie sú to hrnce, ale nejaké zvláštne bubny, na ktorých deti z miestnych škôl hrajú veľmi rytmickú karibskú hudbu. Oskar je z toho taký nadšený, že buchne hneď do prvého bubna, čo vidí. Na svoju veľkosť je to ale veľmi nestabilné. A tak sa prevráti a buchne do ďalšieho, a ten do ďalšieho. No čo vám budem hovoriť. Ja som ušla, Maťko sa celý červený ospravedlňoval a všetci prítomní čakali asi dvadsať minút, kým si kapela pozbiera svoje tie svoje nestabilné „hrnce“. Podľa mňa je len otázkou času, kedy nás vyhostia :).

Na druhý deň má byť na nábreží ohňostroj a živá hudba. Môj manžel je pozvaný na narodeninovú oslavu na lodi. Neochotne sa prizná, že bez kostýmu ho tam nepustia. A tak sa znovu vraciam do kostýmového obchodu. Neodolám ani tentoraz a vyskúšam si asi štyri kostýmy. Ale úprimne, kto z vás by si to nechal ujsť, nech hodí kameňom. Nakoniec si Maťko kúpi šatku na hlavu, pásku na oko a zlatú náušnicu. Ja dostanem zlaté korálky, klobúk a tetovačku s lebkou. Doma vyhrabeme zo šatníka oblečenie. Biele nohavice, čiernu košeľu a dlhu čiernu sukňu s dosť odvážnym topom. Namiesto šerpy si dáme moje farebné šály a celé to doladíme tematickým make-upom. Teda hlavne ten Maťkov sa mi vydaril. Má načierno orámované oči, frajerské fúziky aj s briadkou, a cez líce červenú jazvu. No ide z neho strach.

Ohňostroj je neuveriteľný. Trvá asi pätnásť minút. Rakety sú na striedačku odpaľované z prístavu a z lode. Je to hlučné, farebné a veľkolepé. Už som pár ohňostrojov videla, ale tento sa mi vryje do pamäte hneď vedľa tej obrovskej mačacej ženy. Oskar sa ma pevne drží okolo krku, no na tvári má šťastný úsmev. Pirátov sa síce bojí, ale ohňostroj sa mu páčil. Odovzdám svoje dieťa manželovi, ktorý práve zakotvil v prístave a začína sa pre mňa pirátska noc.

Na mojom foťáku mám asi päťdesiat fotiek s každým pirátom, čo sme stretli. Môj celkom presvedčivý kostým sa v tej pirátskej sebranke nestratil. Dokonca sa so mnou fotili japonskí turisti, čím som sa prirodzene zaradila medzi „rarity“ ostrova :). Zdravili sme sa po pirátsky,  pili sme po pirátsky a najmä sa zabávali a smiali. Musím uznať, že na tom kostýme niečo je. Je veľmi zaujímavé byť na chvíľku niekto iný. Ukryť svoju identitu za pásku na oko a napchať svoje starosti pod širokú šerpu. Kým Halloween bol sviatkom pre mladých, Pirate week si užívali hlavne tí starší. Veď Batman musí mať pekné telo a mladícky úsmev, ale starý pirát ... ten musí mať šarm, má voňať tabakom a morom. To žiadna maska nedokáže. A pirátky? Tie mladé, chudé v sexy šatičkách boli fajn. Ale len staré matróny ako ja udržia poriadok na lodi :).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?