Keď je chudá, tak je hladná. S tou sa nežeň, syn môj.

Autor: Janka Kašová | 13.2.2015 o 6:00 | Karma článku: 11,68 | Prečítané:  18884x

"I love your size baby." To hovoríš mne? Moju veľkosť? Si slepý? O tri kilá viac a môžem robiť potravinovú rezervu pre Haiti. No on sa na mňa usmieva ďalej. Cerí biele zuby na širokej hnedej tvári. Je to lokálny fešák a asi o pol storočia mladší. Ešte sa dobre poobzerám, či nestojím vedľa nejakej škandinávskej modelky a celá poklona nepatrí jej. No som tu sama. Celá červená nesmelo odpovedám: "Thank you." A chichocem sa ako pubertiačka. A to som manželovi tvrdila, že keby som vyšla v týchto plavkách na Zlaté piesky polka ľudí by kričala zdesením a polka by sa utopila od smiechu. A neminul by ma ani jeden dobre mierený kapustovo-klíčkový zelený nápoj od vychrtlých krásavíc.

Samozrejme mi to nedá. Prejdem pár metrov ako našuchorený páv, no potom sa otočím späť a idem sa opýtať znova, či myslel mňa. Sedí pri bare a pije to kajmanské priesvitné tretinkové pivo. "Prepáč," oslovím ho "to si myslel mňa?" Úprimne sa bojím, že sa začne smiať. "Vrátila si sa? Si z Ameriky? Turistka?" No tak toto nie... povedala som síce len pár slov, ale pomýliť si môj číro stredoslovenský prízvuk s Minnesotou je na mňa veľa. "Debil" odvrknem a čaro okamihu je tatam. Odkráčam späť k svojmu uteráku. Po dlhej dobe som sa rozhodla stráviť jeden deň na pláži úplne sama a nenechám si ho pokaziť nejakým obrábačom amerických turistiek.

A že je to pekný obrábač. Má široké ramená a pekne vyrysované tvary. A prekvapivo má nohy úmerne vypracované k hrudi. Áááách. Zasnenosť vystrieda panika. Kráča rovno ku mne. Vystrčila by som na ochranu obrúčku, ale akosi mi v tehotenstve pribrali prsty a nezmestí sa mi ani na malíček (no dobre pribrala som celá, ale nemusíme to hneď rozmazávať). Nacapím teda aspoň moje slnečno - zváračské okuliare, o ktorých ma pani v ružinovskej optike presviedčala, že sú do Karibiku ako stvorené a do očí sa mi nedostane žiadne škodlivé žiarenie. Ako som zistila, pre tie čierne obrovské okuliare sa mi žiarenie nedostane od vlasov až k brade. Vyzerám ako debil zo zjazdovky v Alpách. Ale hlavne, že moje oči sú v bezpečí. No nie o tom som chcela ...

No nech sa tvárim akokoľvek nenápadne, nedá mi na neho kútikom oka nečumieť. Fakt ide ku mne. Sadá si vedľa mňa do piesku. Chvíľu si neveriacky obzerá moje štýlové okuliare (až teraz chápem, ako som musela nasrať tú pani v optike s tým mojím Karibikom) a iste rozmýšľa, či mi ich zo zváračského ústavu darovali, alebo len požičali. "Nehovorím po anglicky", vyhŕknem. "Tak to si potom pekne čudná Američanka", ešte aj tie zubiská má dokonalé... "Ja nie som Američanka. Nevidíš, že som z Európy. Ale to by si najskôr musel vedieť kde to je, že áno", pred mojím spravodlivým hnevom a chabou slovgrištinou (slovak + english) ho nezachráni ani to krásne telo. Mne tu nikto do Američaniek nadávať nebude.

Začne sa smiať. Povie mi, že hneď vedel, že som z Ruska, len chcel zaujať. A zase si drahý domorodec vedľa. Ale tá Ruska ma mrzí menej ako amíčka, tak to nechám tak. "Som vydatá", ujasňujem veci hneď na začiatku. "Mne to nevadí", neprestáva sa škeriť. "A nie som turistka", to mu na chvíľu zmrazí úsmev. "No tak to je komplikované", odpovedá. No moja logika sa otrasie v základoch. Vydatá je v poriadku, ale žijúca na ostrove už nie? "Nerozumiem", priznám sa. A ešte aj k tomu, že som tu nová a že síce pôžitok zo mňa mať nebude, ale mať lokálneho kamaráta by bolo fajn. A tak dostanem prvú lekciu "Ako to chodí na ostrove" za dve chladené piva, čo si dáme pri bare.

Najskôr mi vysvetlí ako je to s ideálom krásy v Karibiku. Chudé ženy nie su in. A nikdy ani neboli. Ako hovorievala jeho mama: "Keď je chudá, tak je hladná. S tou sa nežeň syn môj". No z historického hľadiska by to dávalo zmysel. Nie je to tak dávno, čo aj na našom kontinente bola žena pri tele synonymom blahobytu a hojnosti. No on má samozrejme aj iné, mužské, vysvetlenie. Ukáže na jednu chudú čašníčku a so štíhlymi bokmi. Potom veľavravne na svoje krátke nohavice a bez štipky hanby sa opýta: "No ako to tam dáš?" a hneď aj vysvetlí. "Nedáš. Na čo ti je taká žena? To je pre vás Rusov, s malým. My potrebujeme veľké základne", a už sa smeje na celé kolo. Nie som si istá, či som si správne preložila slovo základňa, ale celkom mi to dáva zmysel, tak nech.

Po tomto vysvetlení vážne pochybujem, či vetu "I love your size", budem brať ako kompliment. Prejdem radšej k druhej téme. "Prečo ideš len po turistkách?" Dozviem sa, že toto je malý ostrov. Je tu nuda a po čase zistíš, že tu nie je tak veľa vecí, ktorými sa môžeš zabávať. Takže skoro všetci pijú, chodia na párty a sexujú. A to všetci a každý s každým. Lebo je to fun a zadarmo. No niekedy sa to skomplikuje, hlavne keď sú to biele baby a hneď po prvom sexe dúfajú v nekonečnú lásku. S turistkou máš istotu, že za pár dní odíde a nič ti nehrozí. Hmmm ... toto v príručke pre expatov nepísali.

"A čo je zlé na nekonečnej láske?" nezapriem v sebe "bielu" babu. "Nič. Ale to nemôžeš mať viac ako jednu no nie?" no asi nie, a prečo to neskúsiš ty fešák. Aspoň by si neobletoval úbohé turistky. "Ale ja už jednu mám. Svoju ženu predsa". Prichytím sa barového pultu. "Ty si ženatý?" poviem hlasnejšie ako som mienila. "To my všetci drahá",odpovie mi barman a víťazne si ťapne s mojím novým kamarátom. "Tak prečo naháňaš ďalšie baby?" od prekvapenia si radšej zastanem. "Mám to v krvi", mykne plecami. "Prečo by s tebou iné baby išli?" dobre možno turistky, ale expatky? To mi nejde do hlavy. "Ty si tu úplne nová my dear. Asi tu s kamošom zoberieme nad tebou patronát", ukazuje na dobre sa zabávajuceho barmana. "Once go black, never go back." Ale fuj ... no to určite ... zase som si nie istá, či som tomu správne rozumela, ale mám také tušenie, že áno. "To je ... strašné" neviem, či chcem týchto dvoch za kamarátov a už asi vôbec nie za patrónov. "Čo vy v tom Rusku máte s tým sexom?" nechápavo svorne krútia hlavou. No neviem, čo majú so sexom v Rusku, ale my zo Slovenska sme rozhodne v šoku...

Od týchto chlapcov sa ešte veľa dozviete ... tešte sa :)   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?