Ako stráviť nedeľu na ostrove

Autor: Janka Kašová | 24.7.2015 o 9:19 | (upravené 25.7.2015 o 10:02) Karma článku: 8,80 | Prečítané:  868x

Väčšina lokálneho obyvateľstva na Kajmanoch sú silne veriaci ľudia. Školy sú tu len kresťanské alebo kresťanskejšie. Teda také, na ktorých môžete čítať Harryho Pottera a na ktorých nie. Nedeľa je tam deň oddychu. 

Hudba v puboch hrá len potichu. Nikde sa nedá kúpiť ani fľaša piva. Deň ako stvorený na polihovanie pod palmami a hranie sa s deťmi v piesku. Alebo na bujarú party na lodi. Robí sa to takto: zavoláte na číslo turistických agentúr, že by ste chceli v nedeľu osláviť narodeniny/meniny svadbu/rozvod/príchod Cyrila a Metoda, vymýšľaniu dôvodov sa medze nekladú. Oni vám obratom ponúknu loď, ktorou cez týždeň vozia obéznych amerických turistov zvracať cez palubu pri prvej menšej vlne. Odpracú z nej sedačky a odkryjú obrovské repro bedne. Potom rýchlo vytvoríte skupinu na FB a pozvete všetkých v okruhu 100 km na vašu párty. Väčšinou prídu všetci, lebo čo iné by robili. Potom v sobotu desať minút pred záverečnou nakúpite toľko piva a chľastu, koľko sa vám zmestí do kufra auta. Desať minút po záverečnej dúfate, že niekto mal toľko rozumu, aby kúpil aj nejakú vodu a nejaké zemiakové lupienky. (Jeden z dôvodov, prečo pozývate na loď aj mamičky s deťmi, tie sú v tomto smere celkom spoľahlivé.) Doma pobalíte uterák, krém na opaľovanie (ten nepoužijete, lebo paaarty!) a prácne natlačíte alkoholické nápoje do prenosnej chladničky. Ráno to všetko zasypete ľadom. Zabudnete si tašku s uterákom a krémom. A utekáte do prístavu.

Po hodine čakania zistíte, že čakáte na opačnom konci ostrova. Nevadí, popíjať ste začali hneď doma, lebo nie všetky fľaše sa vošli do chladničky. A to že vám nikto nevolá, kde ste ... to si netreba brať osobne, oni na vás v pohode čakajú a popíjajú si to svoje, čo sa im nevošlo do chladničky. Konečne ste všetci spolu a prichádza loď. Natrepete do nej všetky zásoby, počkáte ešte slušných dvadsať minút na ďalších zmätených oneskorencov a vyrážate. Kapitán s pomocníkom odviažu loď od móla a vypečú do obrovských reprákov najnovšie disko hity.

„Ktorú trasu šéfe?“ pýta sa kapitán

„Raje, Rum point a Starfish. Tak ako vždy priateľu.“ Kapitán vám podá svoj starý klobúk a vy do neho vyzbierate peniaze na benzín a niečo pre kapitána a pomocníka. Po lodi začínajú kolovať prvé poctivo namiešané drinky a vy rozmýšľate, kedy tunajším Slovákom dôjdu zásoby poctivej domácej. Taká dobrá marhuľovica, jemne mixnutá s ananásových džúsom, vám zanechá v ústach chuť domova a exotiky v jednom. Kapitán si poriadne uhne z fľaše a hneď si spomenie, že nás už viezol a vykrikuje naučené: Slovenskóóó´. Pomocník si nedá, vraj niekto musí doviezť naspäť loď.

Na Stingray city je pokoj. Teda nie sú tu žiadni turisti. Len pár ďalších party lodí ako sme my. Navzájom sa prehlušujeme hitmi celoročného leta a hulákaním vo vode. Raje sú asi hluché, lebo okolo nás krúžia, lezú nám po chrbtoch a nechajú s bozkávať na čumák. Vyzerajú, že sa tešia spolu s nami. Medzi zabávajúcimi vidíte prvé pripečené tváre a na chladničkách podriemkavajú prví odpadlíci. Deti a tí, čo sú na lodi prvý raz. Vyrážame na Rum point. V reštike na pláži si dáme obed a niečo od smädu.

Voda je tu plytká a je to miesto, kde vznikla myšlienka preniesť party z pobrežia, kde je to v nedeľu zakázané do „medzinárodných“ vôd, kde tento zákaz neplatí. Na pláži stretnete pár policajtov, ktorí pozerajú na všetky tie ukotvené lode, na ľudí tancujúcich vo vode s fľašou piva v ruke a krik, smiech a hlasnú hudbu, čo sa tu zlieva do jedného dychvyrážajúceho predstavenia. Nemajú potrebu nás napomínať, ani rozdávať pokuty. Vyzerajú skôr, že im je úprimne ľúto, že dnes majú službu a nemôžu sa k nám pripojiť.

Keď úspešne nájdeme aj posledného pasažiera, ostáva nám ešte posledná zastávka na Starfish point. Malá pláž, vyhľadávaná turistami pre krásne oranžové hviezdice, ktoré sa slnia na plytčine. No dnes sme tu len my. Hviezdice obdivujeme, no nedvíhame. Sú to krásne stvorenia, ktoré sa nesmú prevracať a držať mimo vody. Aj môj Oskar kričí na turistov, ktorí si z nich robia zátišie pre svoje selfie. Trochu ďalej od pláže je voda dosť hlboká na to, aby sa do nej dalo skákať z lode. Je to neuveriteľná zábava a vznikajú pri tom zaujímavé fotky. Pomaly sa zvečerieva a to je čas návratu. Po celom dni tancovania na lodi, ležania v teplej tyrkysovej vode, popíjania a zabávania sa s priateľmi, sme pripravení ísť domov. Naše tváre sú obhorené od slnka, sme pripití a posledné fyzické sily míňame na divoké tance okolo spiaceho kapitána (ktorému výrazne chutí marhuľovica) na ceste späť do prístavu. Jedna pekná nedeľa za nami.

A čo nakoniec? Hneď zodpoviem pár otázok z komentárov: áno, môj syn chodil všade s nami a cez obed pospal na chladničke, no celý deň sa mu niekto venoval a vždy bol v bezpečí a šťastný. „Maminka, ja viem, čo budem robiť, keď budem veľký. Piť alkohol a skákať zo strechy lode.“ Sen každej matky J Jediné dve veci, ktoré nemal dovolené. A ešte jedna poznámka. Celý blog je mierne „prehnaný“ ... lebo je leto a spomienky sú vždy bujarejšie ako samotná zábava. Inak by vás to ani nebavilo čítať, no nie?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?